SVAZARM/ZVÄZARM v prvých rokoch svojej existencie

14. 08. 2024

V polčase 20. storočia sa nezdalo, že 2. svetová vojna bude svetovou vojnou poslednou. Vytvorenie dvoch antagonistických blokov, hrozba jadrového stretu a celkové vyvrcholenie vývoja totálnej, priemyselnej a celé spoločnosti mobilizujúcej vojny malo dopady aj na Československo. Obzvlášť obdobie rannej studenej vojny sa nieslo v duchu sovietizácie, mobilizácie a militarizácie spoločnosti, ktorej tvárou bol aj vznik Svazu pro spolupráci s armádou.*

Vzory a predchodcovia

Vznik Zväzarmu v roku 1951 bol priamo inšpirovaný sovietskou organizáciou DOSAAF (Dobrovolnoje obščestvo sadějstvija armii, aviacii i flotu). DOSAAF, ktorý oficiálne vznikol v tom istom roku zlúčením troch samostatných organizácií, mal podobné ciele ako jeho československý náprotivok, vrátane prípravy občanov na vojenskú službu a organizovania tzv. branných športov. Nešlo však len o jednoduchý import sovietskeho vzoru,. Branná tradícia v Československu mala hlboké korene, ktoré siahali až do obdobia pred druhou svetovou vojnou.

V tomto období existovalo množstvo telovýchovných a branných spolkov, ako napríklad Sokol, Orel, DVTJ, Národní střelecké gardy, vojenské stavovské a veteránske spolky. Podstatnú rolu hral aj Junák. Tie všetky svojou činnosťou podporovali výchovu k brannosti a prípravy obyvateľstva na vojenskú službu. V roku 1945 bola táto tradícia formálne konsolidovaná dekrétom prezidenta republiky č. 125/1945 Sb., ktorým bol zriadený Svaz brannosti. Avšak ten bol v roku 1949 z politických dôvodov, konkrétne hlavne sympatií a prepojení jeho vedenia k politickým oponentom komunistov, zrušený.

Po zrušení Svazu brannosti bola branná výchova krátkodobo integrovaná do organizácií ako (stále ešte prežívajúci) Sokol, Aeroklub alebo Autoklub. Až so vznikom Zväzarmu v roku 1951 bola vytvorená centralizovaná inštitúcia, ktorá mala na starosti nielen prípravu na vojenskú službu, ale aj výchovu mládeže k brannosti.

Štruktúra a činnosť Zväzu pre spoluprácu s armádou

Zväz pre spoluprácu s armádou bol organizovaný na základe zákona 92/1951 Sb. o brannej výchove, ktorý počítal s kombináciou organizácie s vlastnou hierarchickou štruktúrou a súčasne aj ako zastrešenie pre dovtedy existujúce organizácie a spolky (Autoklub, etc). Tento model sa však neosvedčil a tak bol Zväzarm zákonom 87/1952 Sb ukotvený ako jednotná organizácia, do ktorej boli ostatné spolky plne integrované. Základné organizácie Zväzarmu vznikali pri školách, závodoch, bydliskách a zahŕňali rôzne tematické kluby, záujmové krúžky a športové družstvá, ako aj explicitne paramilitárne výcvikové strediská organizované v koordinácii s vojenskou správou. Ďalšími organizačnými jednotkami boli okresné a krajské výbory, a nakoniec Ústredný výbor, ktorý bol zodpovedný za celkovú činnosť Zväzarmu.

Cieľom Zväzarmu bolo organizovanie a riadenie brannej výchovy, čo zahŕňalo výcvik brancov a povolancov, predvojenskú prípravu mládeže a podporovanie špecifických branných znalostí, ako boli motorizmus, rádioamatérstvo, parašutizmus či kynológia. Okrem toho, Zväzarm spolupracoval s Ministerstvom vnútra na cvičeniach civilnej obrany a organizoval branné športy, vrátane celorepublikových akcií ako napríklad Sokolský a Dukelský závod brannej zdatnosti.

Branná výchova v školách a strediskách pracujúceho dorastu

Jednou z kľúčových oblastí činnosti Zväzarmu bola branná výchova mládeže, ktorá bola považovaná za dôležitú súčasť komunistickej výchovy. Táto výchova prebiehala v úzkej spolupráci so školami, Československým zväzom mládeže a jeho pionierskou organizáciou, ako aj ďalšími inštitúciami, ako napríklad Červeným krížom. Branná výchova sa vyučovala ako povinný predmet na školách a obzvlášť v 50. rokoch bola zameraná na prípravu mládeže na budúcu vojenskú službu. Inštruktori Zväzarmu hrali aj rolu v predvojenskom výcviku v strediskách pracujúceho dorastu, práve v dobe keď sa minister národnej obrany Alexej Čepička postavil aj na čelo nového Ministerstva pracovných záloh.

Napriek tomu, že výchova mládeže k brannosti bola deklarovaná ako prioritná, jej realizácia narážala na viaceré problémy. Často dochádzalo k nesystémovosti a nekoordinovanosti medzi jednotlivými organizáciami, a je potrebné opatrne hodnotiť, čo bol normatívne predpokladaný stav „militarizácie,“ alebo získavania očakávaných zručností a hodnôt, a aká bola žitá realita. Armádni predstavitelia vznášali opakované sťažnosti, že mládež aj učitelia „nechápali“ význam brannej výchovy ako „čestnej povinnosti“, čo sa podľa armády odrážalo na slabých výsledkoch tejto výchovy.

Výcvik brancov, povolancov a vojakov v zálohe

Jednou z hlavných úloh Zväzarmu bol výcvik brancov a povolancov, ktorého cieľom bolo zabezpečiť ich pripravenosť na vojenskú službu. Už od medzivojnového obdobia sa predpokladalo, že dostatočná predvojenská (tento termín preferovala vojenská správa na rozdiel od civilných osôb aktívnych v brannej výchove) príprava umožní zefektívniť výcvik počas samotnej základnej vojenskej služby. Zároveň už zrušený Svaz brannosti začal svojim výcvikom suplovať výcvik ročníkov, ktoré nekonali povinnú vojenskú službu buď z dôvodu okupácie, alebo predsa len ešte nedostatočného výcviku v rokoch po ukončení svetovej vojny.

Výcvik v Zväzarme sa zameriaval na poradovú prípravu, vojenské vystupovanie a špecializovaný výcvik, najmä v oblasti riadenia motorových vozidiel a rádiotechniky, ale napríklad aj streľby, vrátane obsluhy ťažších pechotných zbraní. Kvalita výcviku však bola často nízka, čo bolo spôsobené nedostatkom skúsených inštruktorov a výcvikového materiálu, ako aj nedostatočnou spoluprácou s vojenskou aj civilnou správou. Opäť sa objavovali sťažnosti na „nepochopenie významu“ týchto aktivít u civilných organizácií, alebo na chyby pri organizácii v samotnom Zväzarme. Je potrebné poznamenať, že podobné problémy postihovali v danej dobe viaceré masové organizácie, ktoré sa v tejto „budovateľskej“ fáze formovali živelne a často s nedostatočným hmotným aj personálnym zabezpečením.  

Podobné problémy sprevádzali aj výcvik vojakov v zálohe, ktorý mal za cieľ pripraviť záložníkov na vedenie modernej vojny. Bol realizovaný po zamestnaní, čo často viedlo k absenciám a frustrácii z často na prvý pohľad banálnych logistických problémov, ako napríklad dlhých vzdialenosti medzi bydliskom a výcvikovými strediskami. Okrem toho, výcvikové programy boli často nejednotné a nesystematické, čo prispelo k nízkej efektivite celého procesu.

Reflexia a hodnotenie činnosti Zväzarmu v prvých rokoch jeho existencie

Napriek deklarovaným úspechom v oblasti masovosti a organizovanosti, činnosť Zväzarmu bola od jeho založenia kritizovaná za svoju nesústavnosť a nízku kvalitu. Vojenské rady ministra národnej obrany a ďalšie orgány opakovane poukazovali na nedostatky v koordinácii medzi Zväzarmom, armádou a ostatnými inštitúciami, ako aj na nízku úroveň brannej prípravy, kde realita zďaleka nedosahovala deklarovaných a reprezentovaných výšin. Tieto problémy pretrvávali počas celých 50. rokov.

Militarizoval Zväzarm československú spoločnosť? Vo svojich počiatkoch takéto ambície rozhodne mal, aj keď jazyk ktorý používal sa voči pojmu militarizácia ohradzoval (čo bola ostatne československá branná tradícia). Nedialo sa tak vo vzduchoprázdne, jeho činnosť bola úzko spojená s masívnym budovaním československej brannej moci a všeobecnej mobilizácii spoločnosti vrcholného stalinizmu. Po Stalinovej a Gottwaldovej smrti, neskoršom mocenskom páde Alexeja Čepičku a kríze sovietskeho bloku v polovici 50. rokoch však začalo prvé ochabovanie ostrého kurzu. Jedným z následkov bolo odvrátenie od až monomaniakálnych príprav na potenciálnu 3. svetovú vojnu (aj keď celosvetový studený konflikt neustal…).

Zákon o brannej výchove bol formálne nahradený Zákonom o obrane Československej socialistickej republiky 40/1961 Sb., ktorý upravoval ďalšie fungovanie Zväzarmu a môžeme ho považovať aj za symbolické ukončenie rannej fázy existencie tejto jednotnej brannej organizácie.

*využívala sa skratka Svazarm, aj skratka v kapitálkach SVAZARM, v prvom roku existencie sa objavovala aj skratka SARM. Paralelne platil aj slovenský variant názvu Zväz pre spoluprácu s armádou/Zväzarm/ZVÄZARM. V texte budeme pre zachovanie jazykového úzu používať výraz Zväzarm.

Michal Cáp

Zdroj článku s odkazem zde| Vybírejte z vybavení třeba: